Kuba, krajina mnohých prívlastkov- ani neviem, ktorý dať ako prvý. Záleží, čo si všimnete skôr.
Pretože, skôr ako nájdete prekrásne pláže Varadera, očarí Vás historické centrum Havany, alebo začujete podmanivú hudbu, či okúsite lahodnú chuť rumu s cigarou.
Priletíte na letisko v Havane To, že sú obyvatelia Kuby svojim spôsobom “INÍ” ale že akí, to sme si nevedeli predstaviť, kým sme tam neprišli. Nemyslím to v zlom. Za systém, v ktorom žili roky izolovane nemôžu. A keď všetko má svoje plusy aj mínusy.
Ich som nazvala „INÍ“, ale pomôžte mi potom, po prečítaní blogu, vybrať názov pre mojich klientov, ktorí to tiež „zabili“
Keďže si starostlivo prečítali základné , a podaktorí „až“ podrobné informácie o Kube a o ich situácií , pripravili sa.
Vždy ,keď cestujem so skupinou, snažím sa ísť medzi poslednými na kontrolu, keby sa vyskytol nejaký problém. Tu som ani nemusela, nakoľko nikto z domácich na letisku nehovoril anglicky. A keď prišlo k problému, rozprávali sme medzinárodnou „ruko-rozložnou rečou“.
Pri poslednom check pointe nás nechceli pustiť, vraj „PROBLEMA“.
Snažila som sa posunkovou vysvetliť, že sme nemali nič neprípustné v kufri. Myslím si : „Bože, ešte toto mi chýbalo, ako keby moji klienti niečo pašovali“. Hlavou mi išli už “všelijaké” myšlienky. Takže privolali „posilnenú hliadku“ a troch psov. Tu už mi začalo „lepiť“. Psy začali ňuchať a od kufra môjho najserióznejšieho klienta, nie a nie sa neodlepiť. Klient, cca 60 rokov chodí s nami na každú plavbu, seriózny podnikateľ…Myslím si: “Čo by už len ten pašoval? Čo kristepane má v tom kufri?!!! ” . Psy ňuchali, policajti rozhorčene komentovali, no nikto nevedel čo si “šomrú” pod nosom, ale tvárili sa dôležito.
Nakoniec „BOSS“ ukázal na mňa a pochopila som otázku, koho je to kufor – OTVORIŤ!
Klient podišiel ku kufru, otváral ho a my všetci v strese. Hádajte čo tam bolo? A prečo?
Klient si prečítal v bedekri- na Kube bieda, vybrakované obchody. A my 4 dni pred plavbou na hoteli iba s raňajkami. Čo ak náhodou umrieme od hladu? Klient mal v kufri 4 páry voňavých, vyúdených, domácich klobások
Tie nám, samozrejme, na letisku zhabali.
Čo k tomu dodať? Boli sme bez klobás, a ešte nás to stálo 3 hodiny meškania na transfer do hotela.
Takže priatelia, ak sa bojíte „hladomoru na Kube“- ozaj nemusíte! Ak máte potrebu si so sebou zbaliť kúsok Slovenska, skúste to napríklad so študenskou pečaťou , horalkou alebo niečo podobné, menšie a zabalené, čo nebude až tak pútať pozornosť „skenera“, policajtov a ich psíkov.
Ako to bolo ďalej a aký bol náš hotel, sa dočítate v nasledujúcom príspevku.
Autor: Katarína Kovácsová travel bloger, influencer, blog o cestovaní